+32

Fiat má motory naprieč a predný pohon už 45 rokov

V roku 1969 prišiel Fiat 128, inšpirácia pre ostatných výrobcov áut.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola talianska automobilka na výslní. Mala široké portfólio modelov. Malé Fiaty 500 a 600 mali motory vzadu. Vrcholom bola limuzína Fiat 2300. Medzitým boli Fiaty 1300 a1500 neskôr 125 a úspešný Fiat 124, všetko modely s klasickou koncepciou, teda s motorom vpredu a zadným pohonom. Európsky automobilový trh však zaskočil úspech koncepcie Mini a Austin. Konštruktér Alec Issigonis uložil do Mini motor naprieč v roku 1959 a využil vnútorný priestor karosérie na 80 percent pre posádku a batožinu. Krutou iróniou osudu však je, že prvé auto s motorom uloženým vpredu naprieč bolo nemecké DKW Front 1, ktoré malo premiéru v Berlíne vo februári 1931. Išlo síce iba o malý vodou chladený dvojtaktný dvojvalec v spoločnom bloku s prevodovkou, ale koncepcia, vytvorená na objednávku v dielni Audi, bola na svete.

Fiat 128 mal premiéru v roku 1969 a v tejto podobe sa vyrábal do roku 1972.

VW Golf sa k nej vrátil až v roku 1974. Renomovaný šéfkonštruktér Fiata Dante Giacosa však od premiéry Mini nemohol spávať. Veď práve on bol priekopníkom malých áut. Vymyslel v roku 1936 Topolino a po vojne posadil na kolesá Talianov v malých päťstovkách. Koncepcia motora vpredu naprieč lákala veľkými výhodami. Ľahká konštrukcia dávala predpoklady na dobré jazdné vlastnosti, jednoduchosť výroby a montáže, lacnú údržbu a malé priestorové požiadavky. Bol to takmer istý návod na úspech, ale bolo to treba doviesť k dokonalosti. Motor naprieč, za ním v jednej osi s kľukovým hriadeľom nasleduje prevodovka a vedľa nej v jednom bloku diferenciál. A nerovnako dlhé hnacie hriadele ku kolesám. Vznikali nové otázky, na ktoré musel hľadať Dante Giacosa odpovede. Bude sa to dať vyvážiť? Nebude nerovnomerné rozdelenie hnacej sily raz ťahať auto doľava a raz doprava? Ako sa bude poháňať vrtuľa pred chladičom? Bude dosť miesta na nápravu a riadenie?

V rokoch 1972 až 1976 mal inovovanú prednú masku.

Do začiatku šesťdesiatych rokov vzniklo dosť prototypov, bolo načase vyskúšať všetko v sériovom aute. Ibaže v stávke je veľmi veľa. Čo ak to nevyjde? Fiat nechce riskovať povesť a prípadný neúspech delegoval značke Autobianchi. V roku 1964 má premiéru model Primula. Štvorvalec s rozvodom OHV pochádza z Fiata 1200 D (nie, nie je to diesel). Riadenie je prvýkrát v koncerne Fiat hrebeňové, nová je aj predná náprava typu McPherson. Ide o oprášený vynález fiatovského konštruktéra Fornaca. Na dnešné pomery však vyzerá inak, na pruženie totiž slúži naprieč uložená listová pružina. Autobianchi Primula má veľký úspech, obsadí druhé miesto v ankete Auto roka 1965, zhodou okolností za Austinom 1800, ktorý má rovnakú koncepciu. Je rozhodnuté, nasledujúci Fiat bude mať motor naprieč. Bolo treba domyslieť karosériu a nový motor. Taliani dlho zvažovali, či to má byť hatchback či sedan, napokon vyhrala druhá možnosť. Konštrukcia bola pevnejšia i keď bola nakladacia hrana batožinového priestoru dosť vysoko. Plány na hatchback napokon podarovali juhoslovanskej automobilke Zastava.

Prvý projekt z roku 1962 vyzeral takto.

O nový motor sa postaral Aurelio Lampredi, ktorý predtým konštruoval motory do Ferrari, vrátane dvanásťvalcov. Pre nový Fiat postavil nový motor s objemom 1116 kubických centimetrov. Extrémne vŕtanie 80 milimetrov oproti krátkemu zdvihu 55,5 milimetra zaručovalo motoru okamžitú reakciu na plynový pedál a ľahké vytáčanie do vyšších otáčok. Maximálny výkon 55 koní dosahoval štvorvalec pri 6000 otáčkach za minútu. Priekopnícky bol aj ventilový rozvod SOHC s ôsmimi ventilmi a s jedným vačkovým hriadeľom v hlave valcov, ktorý poháňal rozvodový remeň. Kľukový hriadeľ bol uložený v piatich ložiskách. Na motor nadväzovala štvorstupňová prevodovka so stálym prevodom 4,077 (4,416 vo verzii Familiare). Ventilátor pred chladičom poháňal elektromotor, pod prednou kapotou zostalo toľko miesta, že sa tam zmestila aj rezerva.

Prototyp Fiat X1/1 bol vo verzii hatchback.

Druhá verzia prototypu X1/2 už bola sedan

Predná náprava McPherson mala vinuté pružiny, na zadnej bolo naprieč uložená listová pružina. Nový Fiat 128 mal premiéru v roku 1969 a vzápätí sa stal Autom roka 1970. Najprv prišiel na trh ako štvordverový sedan, malé kombi malo názov Familiáre, ale malo iba jeden pár dverí. Dvojdverová verzia s názvom Fiat 128 Rally prišla v roku 1971. Prevŕtaný motor na 86 milimetrov mal objem 1290 kubických centimetrov a výkon až 67 koní. Charakteristickými znakmi bol delený predný nárazník a okrúhle zadné svetlá. V interiéri pribudol otáčkomer, teplomer a tlakomer oleja. V tuzexe stál Fiat 128 v roku 1971 bezmála 14-tisíc bonov (dnes približne 2500 eur), licenčná Zastava 110 v roku 1977 stála necelých 65-tisíc korún (dnes asi 2200 eur). Spolu sa do roku 1985 vyrobilo asi 3,1 milióna Fiatov 128. Zastava 1100 sa vyrábala až do roku 2001.

Inovovaný Fiat 128 prišiel na trh v roku 1976 a vydržal až do konca v roku 1985.

Úryvok z novinárskeho testu – Fiat 128, rok 1969.

Motor Fiata 128 je naozaj mimoriadny svojimi vlastnosťami. Vytáča sa neobyčajne ľahko. I keď nedisponuje typickým šesťvalcovým efektom ako napríklad vzácne kultivované štvorvalce od BMW, či motory Saab, úplne ľahko sa bez problémov vytočí až na 7000 otáčok. Pritom maximálny krútiaci moment má okolo 3000 otáčok za minútu a s malým zaťažením jazdí plynulo ešte i pod hranicou 1500 otáčok. Na štvorke dosiahne rýchlosť 140 km/h pričom sa ešte z rýchlosti 30 km/h plynulo rozbieha. Maximum krútiaceho momentu máme k dispozícii pri rýchlosti okolo 70 km/h, práve v najpotrebnejšom jazdnom režime. Ani ostatné prevody nezaostávajú. Jednotka sa dá vytočiť až k rýchlosti 50 km/h, dvojka viac ako 85 km/h a trojka na 120 km/h.

Fiat 128 Familiare.

Fiat 128 Rally mal veľký úspech u mladých ľudí.

Takéto odstupňovanie prevodov umožňuje maximálnu akceleráciu v akejkoľvek situácii. Testovaný Fiat 128 bol neuveriteľne úsporný. Kým spotreba motorového oleja (československý Mogul Super asi 0,3 litra na 5000 kilometrov) bola takmer nemerateľná, celkový priemer spotreby benzínu bol 8,2 litra, pričom väčšinou sme jazdili po Prahe. Na dlhých trasách pri rýchlosti okolo 120 km/h, a často i vyššej, spotreba nepresiahla 7,7 litra benzínu. Napríklad na trase z Prahy do Semil a späť spotreboval náš Fiat zaťažený dvoma osobami, keď sa pohyboval väčšinou v rýchlosti pod stovkou, iba 6,1 litra na 100 kilometrov. Samozrejme to bol benzín Super (96 oktánov), na Špeciál (90 oktánov) sa spotreba pri rovnakých podmienkach zvýšila až o celý liter.

Autobianchi Primula bola skúška koncepcie v roku 1964, dopadla dobre.

Súvisiace články

• Nový Fiat 600 prichádza na Slovensko. Poznáme ceny a verzie
• Stellantis vyráža do boja proti lacným čínskym elektromobilom! Chystá 7 nových áut, to prvé nás potešilo cenou
• AutoBest 2024: Nominovali štyroch finalistov a vyhlásili víťazov špeciálnych kategórií
• Nový Fiat 600 aj ako úsporný mild-hybrid