+37

Pred päťdesiatimi rokmi začali Nemci predávať prvé auto s motorom Wankel

Ľahký športový kabriolet NSU Spider mal karosériou odvodenou od kupé NSU Prinz, ktorú navrhol Franco Scaglione. Auto malo premiéru na jeseň 1963 vo Frankfurte.

V roku 1964 sa začalo predávať za 7500 mariek, čo bol takmer dvojnásobok, ako stál najlacnejší VW Chrobák. Malú motoristickú revolúciu však ukrýval pod zadnou kapotou. Tam, kde bol pôvodne v modeli Prinz dvojvalcový vzduchom chladený dvojtaktný motor, sa totiž ukrýval drobný jednorotorový Wankel s výkonom 50 koní. Mal vodné chladenie a chladič bol až vpredu v kufri. Motor bol však taký malý, že sa nad ním dali uložiť ďalšie batožiny.

Felix Wankel (1902 – 1988)

Slávny nemecký konštruktér sa narodil v roku 1902. Odmalička ho zaujímala technika a vzdelával sa sám. Návrh na prvý patent, ktorú súvisel s rotačným motorom, podal už v roku 1929. V tých časoch sa aj on, ako mnoho Nemcov, zaplietol do politiky, v roku 1933 bol dokonca vo väzení. Počas druhej svetovej vojny vyvíjal pre letecký priemysel otočné ventily a tesnenia, čo tiež súviselo s jeho motormi. Wankel mal vlastné vývojové stredisko, ktoré však po vojne obsadili Francúzi a opäť sa ocitol na krátky čas vo väzbe. V roku 1951 získal od firmy Goetze peniaze a presvedčil automobilku NSU, aby spolu postavili prototyp. Vo februári 1957 sa motor prvýkrát rozbehol. Bol zvláštny tým, že sa v ňom neotáčal iba trojuholníkový rotor, ale aj komora okolo rotora. Oficiálne bol svetu motor predvedený v januári roku 1960 v Mníchove aj doteraz tam v múzeu aj je. Wankelov motor vzbudzoval nevšednú nádej. Bol kompaktný, nepotreboval ojnice ani ventilové rozvody. Mazanie zabezpečoval olej pridaný do paliva, podobne ako v dvojtaktoch. Problémy s utesnením vrcholov rotora sa zdali banálne, rovnako aj vysoké tepelné namáhanie tej časti komory, kde neustále prebiehala expanzia.

Automobilky kupovali licencie ako na bežiacom páse. MAN, Daimler-Benz, Mazda (Toyo Kogyo), Krupp, Alfa Romeo, Rolls Royce, Nissan, Suzuki, Toyota, Ford, Yamaha, GM, Kawasaki, tí všetci skôr, či neskôr uverili, že motor s rotačným piestom má budúcnosť. Nadšenie zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia pre Wankel sa dá porovnať, ba azda aj prevyšovalo, dnešný ošiaľ pre elektromobily. Všetci verili, že drobné technické nedostatky sa dajú vyriešiť, hoci nevedeli ako, tak ako dnes nikto nevie, odkiaľ by sme toľko elektriny vzali… A NSU pokračovalo ďalej. Hoci malý Spider veľmi nešiel na odbyt, dokonca postupne zlacnel, na scénu prišlo v roku 1967 ďalšie auto, elegantné NSU Ro 80. Dvojrotorový motor mal výkon 115 koní, nadväzovala na neho trojstupňová automatická prevodovka. Auto očarilo aj novinárov, dali mu titul Auto Roka a neprekážala im ani vysoká spotreba benzínu.

Motor od NSU kupovali aj Francúzi a montovali najprv do malého modelu Citroen M35 (267 vyrobených kusov) a neskôr do väčšieho GS (vyrobených 847 kusov). Vývoj však bol pre Nemcov taký nákladný, že značku NSU prebral Volkswagen a pohon predných kolies z NSU použil pre budúci Passat i Golf. Wankelov motor sa dostal na chvíľu aj do prototypu Audi 200, ale tým sa to pre koncern VW definitívne skončilo.

Pokusy s Wankelom umiestneným medzi nápravami v športovom aute robili aj v automobilke Mercedes-Benz. V roku 1969 postavili prototyp C111 s trojrotorovým motorom a priamym vstrekovaním, o rok neskôr mal C111 motor so štyrmi rotormi a výkonom 370 koní. Maximálna rýchlosť dosiahla hranicu 290 km/h. Ďalší prototyp C 111 však už mal iba diesel…

Wankel napriek všetkému žil ďalej v Japonsku. Od roku 1967 v Mazde Cosmo a od roku 1978 v Mazde RX7. To sú najznámejšie modely, ale nie jediné. Boli časy, keď až jedna tretiny vyrobených áut v Hirošime mala motor s rotačnými piestmi. Najviac pre motor urobil šéfkonštruktér Kenichi Yamamoto (1922). Emisné predpisy nakoniec ukončili výrobu poslednej Mazdy RX8 s motorom Wankel 22. júna 2012.

Východný blok veril tiež

V roku 1965 kúpili licenciu na motor Wankel aj súdruhovia z Nemeckej Demokratickej republiky. Chceli modernými a výkonnými motormi nahradiť nevoňajúce dvojtakty vo Wartburgoch, Trabantoch a motocykloch MZ. Po štyroch rokoch intenzívnej práce a vynaložených miliónoch východonemeckých mariek to v roku 1969 definitívne vzdali. Optimistami však boli ďalej ruskí súdruhovia, ktorí v meste Togliatti vyrábali od roku 1970 automobily značky Lada.

Do plánov si to dali v roku 1973, ale licenciu nikdy nekúpili. O rok neskôr sa vybrali do Hirošimy, kde spoločnosť Toyo Kogyo vyrábala pre Mazdu dva typy dvojkomorových motorov s výkonom 105 a 125 koní. Súdruhovia si povedali, že to zvládnu a založili vývojové centrum pod vedením Borisa Sidoroviča Pospielova. Do karosérie Lady 1500 najprv namontovali motor z Mazdy, ale v roku 1976 už mali v karosérii Lada 1300 namontovaný vlastný jednokomorový motor s výkonom 70 koní. Piesty údajne Rusi kupovali zo zvyšných zásob z Citroena a zmontovali 256 áut. V roku 1980 navštívil s nádejou Sovietsky Zväz vtedy sedemdesiat osem ročný Felix Wankel. Predviedli mu nový dvojkomorový motor v karosérii z Lady 1300, ale zviesť sa nechcel. Údajne nemal vodičský preukaz. Prehováral Rusov, aby do vývoja investovali oveľa viac peňazí, ale nepochodil a urazený odišiel.