Test: Toyota Corolla nešetrí na detailoch a žerie normálne

Dôraz kladený na komfort a priestor sme konštatovali už po prvých kilometroch v Španielsku. Test na slovenských cestách dovolil venovať sa drobnostiam a precízne zmerať spotrebu.

 

Toyota Corolla absolvovala tradičný výlet naprieč Slovenskom, aký podnikáme s väčšinou skúšaných áut. V priebehu týždňa sa potvrdili prvé dojmy z priestrannej kabíny, ktorá boduje hlavne miestom na zadných sedadlách.

Potešil fakt, že skúšaný exemplár mal rovnako dobre zmontovaný interiér ako autá na medzinárodnej prezentácii. Tie často pochádzajú zo špeciálnej série určenej novinárom s dôslednejšou výstupnou kontrolou kvality.

Zo sedanu, ktorý nemá na muške západnú Európu, ale skôr Rusko a Turecko, necítiť snahu o šetrenie. Výplne dverí pri hrane okien, kam si „frajeri“ vykladajú lakte, sú z mäkkého plastu. Samotné výplne tvorí kombinácia plastu s textilom. Lakťové opierky vo dverách sú mäkké – vpredu i vzadu. Pekne spracované boli aj gumené tesnenia a iné detaily.

Akurát podlaha batožinového priestoru je tenká a v delených zadných operadlách chýba otvor pre prestrčenie lyží alebo iných dlhších predmetov. Ako býva u sedanov zvykom, kufor ohúri skôr číselným vyjadrením objemu než reálnou využiteľnosťou. Z kapacity 452 litrov čosi uberú jednoduché ramená veka, ktoré zasahujú do priestoru pre náklad. Široký nakladací otvor limituje výška 460 mm.

Až cestou z Bratislavy do Košíc vyniklo pohodlie na pohľad obyčajných predných sedadiel s nevýrazným bočným vedením a skôr tuhšími výplňami. Kríže a zadok nás z nich neboleli ani po štyroch hodinách súvislej jazdy.

 Displej multimediálneho systému má prehľadné menu a je naň dobre vidieť za všetkých svetelných podmienok (po prestavení jasu). Systém komunikuje v slovenčine.

Široké predné operadlá a dostatočne dlhé sedáky veľmi dobre podopierajú telo a majú široký rozsah nastavovania. Škoda, že to isté sa nedá povedať o volante. Ak má šofér krátke ruky, musí sedieť nalepený na palubnú dosku, lebo možnosti pozdĺžneho nastavovania volantu nie sú veľké.

Toyota montuje do Corolly dva typy prístrojových panelov. Jednoduchší variant s obyčajným modro-čiernym displejom palubného počítača nevie zobraziť aktuálnu spotrebu, ani priemernú rýchlosť (k nej sa dá dopátrať v menu multimediálneho systému). Aspoň jednoduchý teplomer chladiacej kvapaliny však nechýba.

Odkladací priestor pred radiacou pákou dostal v porovnaní s Aurisom kryt. Viac by mu pristala väčšia kapacita.

Na rozdiel od mnohých iných sedanov, postavených na báze malých áut, vnútorná šírka Corolly zodpovedá klasickým kompaktom.

Pri výbere vhodného motora sa zážihová jedna-šestka Valvematic (97 kW/132 k) javí ako zlatá stredná cesta po stránke výkonu, ceny i budúcej údržby.

Hoci ide o atmosférický agregát, pre bežnú jazdu je dostatočný rozsah 2.000 až 3.000 1/min. Pri predbiehaní samozrejme treba točiť viac. Skúste vyhnať otáčky cez 5.000 a záťah motora vás milo prekvapí.

Vyslovene zlosť robí elektronický akcelerátor. V pravej nohe necítiť priame spojenie plynu s motorom, pretože agregát vždy reaguje s výrazným oneskorením. Šesťstupňová prevodovka má v snahe udržať spotrebu na uzde pomerne dlhý 4. až 6. stupeň (130 km/h=3.100 1/min).

Aby šofér motor nepodtáčal, Corolla dostala dobre naprogramovaný indikátor radenia. Reaguje na aktuálne zaťaženie motora a mieru zošliapnutia plynového pedála. Cenné sú hlavne rady, kedy podradiť, lebo s podtočením agregátu stúpa aj spotreba.

Maximálna dĺžka priestoru pre náklad je 1.900 mm, šírka medzi podbehmi 990 mm a výška cca 545 mm. 

Na diaľnici sme namerali 7,2 l/100 km (Ø122 km/h), mimo mesta 5,9 l (Ø84 km/h) a v uliciach Košíc 7,8 l/100 km. Teda žiadne extra nízke hodnoty, aké občas vedia sprostredkovať malé turbomotory s priamym vstrekovaním.

Obavy z jazdných vlastností mäkko naladeného podvozka sa nepotvrdili. Podvozok logicky vyznáva hlavne komfort. Našťastie, pohodlie nejde extrémne na úkor jazdných vlastností, ako v mnohých Francúzoch. Karoséria sa v zákrutách nakláňa, ale nemá tendenciu rozhojdať sa.

Zadnú nápravu s vlečenými ramenami rozhodia až veľké priečne nerovnosti, inak zadné kolesá bezpečne sledujú stopu predných. Podvozok pracuje celkom potichu, ale šum od odvaľujúcich kolies je výrazný. Zvlášť na mokrej vozovke.

 

Kúpiť či nekúpiť?

Šoférsky ma viac zaujal Auris s rovnakým motorom. Pohodlnú Corollu možno neskôr, keď budem starší.

Súvisiace články

• Kurzy pre mladých vodičov odhalili chyby, ktorých sa najčastejšie dopúšťajú
• Toyota a Lexus dominujú rebríčku spoľahlivosti J.D. Power 2024
• Toyota C-HR 2.0 Hybrid AWD-i: Nielen výraznejšia, ale aj zásadne vylepšená a praktickejšia (VIDEOTEST)
• Toyota Yaris Hybrid 130 Premiere Edition a GR Sport: Prvé dojmy (VIDEO)