+22

Preteky, ktoré navždy zmenili svet F1

Za klasické usporiadanie pokladáme, ak je motor vpredu a poháňa zadné kolesá. Klasické usporiadanie pokladali za ideál aj vo formule 1. V januári 1958 sa ukázalo, že to nemusí byť pravda.

História motorizmu priniesla aj súboje mnohých koncepcií. Je lepší motor vpredu alebo vzadu? A pohon predných kolies, zadných alebo všetkých?. Dodnes má veľký rešpekt klasické usporiadanie. Ideálne rozloženie hmotnosti, výborné vyváženie symetricky pozdĺžne uloženého motora a prevodovky a prirodzené dynamické sily, ktoré pri akcelerácii zaťažujú zadné kolesá, to všetko prináša skvelé jazdné vlastnosti i keď si žiadajú vyššie nároky na zručnosti vodiča. Na auto sú však kladené aj iné požiadavky.

Štartovný rošt na GP Argentíny 1958, Stirling Moss s číslom 14 je úplne vľavo obklopený silnými autami značky Ferrari a Maserati.

Napríklad je dôležitý veľký vnútorný priestor, ktorý v klasickom usporiadaní obmedzuje uloženie prevodovky a prekáža dlhý ťažký kardanový hriadeľ. Konštruktérov to postavilo pred dilemu. Dať motor dozadu, alebo zdokonaliť pohon predných kolies? Keď v konštruovali ľudový automobil Fiat Topolino, ktorý mal premiéru v roku 1936, uvedomovali si, že viac priestoru by získali, ak by motor dali dozadu, ale turínska automobilka bola monopolným výrobcom kardanov v Taliansku, čo rozhodlo. Motor vzadu bolo technicky jednoduchšie a lacnejšie riešenie, mala ho tam začiatkom šesťdesiatych rokov väčšina áut v Európe s malým motorom s objemom okolo litra. To bolo inšpiráciou aj pre Škodu 1000 MB, ale móda sa zmenila a česká automobilka v nepraktickom socialistickom hospodárstve na to doplatila.

Pred polovicou pretekov viedol Fangio na Maserati, za ním Musso a Collins na Ferrari.

Fiat Topolino bol aj základom prvých ľahkých pretekárskych áut spoločnosti Cooper Car Company vo Veľkej Británii, ktorá začala svoju činnosť v roku 1946 ako rodinný podnik otca (Charles Cooper 1893 – 1964) a syna. Pôvodne ani nechceli vyrábať pretekárske autá, ale syn John Cooper (1923 – 2000) so spoločníkom Ericom Brandom (1920 – 1982) sa na to dali. Stavili na ľahkú konštrukciu a dobrú aerodynamiku. Cieľom mnohých posmeškov v malých formuliach 3 a 2 bol malý motor Climax, ktorý pôvodne poháňal čerpadlá v hasičskej striekačke počas kórejskej vojny. V roku 1957 dokončili stavbu monopostu F1 Cooper Climax T43 s dvojlitrovým motorom vzadu. Prvýkrát s ním štartoval v Monaku Jack Brabham (1926 – 2014) a skočil šiesty. Tento model Cooper Climax T43 si kúpil aj súkromný Rob Walker Racing Team.