+83

Míľniky 120 ročnej automobilky Fiat

Talianska značka mala rozhodujúci vplyv pri budovaní motorizmu v Európe i v Južnej Amerike. Jej modely boli v licenčnej podobe najlepšími autami aj v totalitnej časti starého kontinentu, aj prvé autá značky Kia bol Fiat 124.

Presne 11. júla 1899 sa zišli v turínskej kancelárii notára na Via Lagrange deviati muži, medzi ktorými bol aj veľkostatkár Giovanni Agneli starší (1886 – 1945), aby zákonným spôsobom založili spoločnosť Fabricca Italiana Automobili Torino. Automobilka Fiat, vyrábala v Turíne autá od roku 1900. Stála na čele technického pokroku v automobilizme a strojárstve. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia zažívala prudký rozmach. V roku 1923 sa automobilka presťahovala do moderného objektu, ktorý navrhol architekt Giacomo Matté-Trucco (1869 – 1933) a stojí v štvrti Lingotto v Turíne. Dve päťposchodové budovy dlhé 507 metrov prepája päť priečnych budov a na streche je skúšobná trať s klopenými zákrutami. Svet automobilka ohúrila napríklad modelom Fiat Mefistofele s leteckým šesťvalcovým motorom. Mal objem 21 706 kubických centimetrov a výkon 320 koní. Ernest Eldrige s Fiatom Mefistofele 12. júna 1924 dosiahol svetový rýchlostný rekord s hodnotou 234,97 km/h. Legendárnym sa stal aj letecký motor Fiat s vidlicovým 24 valcom. Motor mal 31000 koní výkon a poháňa najrýchlejšie vrtuľové lietadlo sveta s rekordnou rýchlosťou 709,2 km/h.

Fiat Topolino

Po hospodárskej kríze nastal čas vyrábať dostupnejšie autá. DKW malo inšpiratívny úspech s ľahkým modelom Front 1 s dvojvalcovým dvojtaktom, uloženým naprieč, ktorý poháňal predné kolesá. Fiat predstavil na autosalóne v Miláne 12. apríla 1932 model 508 Balilla, bol obľúbený, ale bol príliš drahý, stál až 10 800 lír. Nové ľudové auto malo stáť 5000 lír. Vo Fiate zverili úlohu postaviť malé lacné auto mladému, ale šikovnému konštruktérovi menom Dante Giacosa (1905 – 1996), ktorý už v roku 1928 nastúpil do Fiata ako 23 ročný. Giacosa dlho zvažoval, aká koncepcia bude najlepšia. Zvolil klasickú koncepciu, motor pozdĺžne vpredu, štvortaktný vodou chladený a pohon zadných kolies. Kardan mal Fiat patentovaný, možno zavážilo aj to. V Turíne mali najviac skúseností práve s klasickým usporiadaním. Okrem toho už predtým konštruktér Oreste Lardone postavil prototyp s predným pohonom a so vzduchom chladeným motorom a nebolo to ono. Presne 1. júna začali stavať a už v októbri roku 1934 jazdil hotový prototyp Zero A. Giacosa sa rozhodol dať motor čo najviac dopredu, aby znížil hluk v kabíne a aby ušetril čo najviac miesta. Podľa toho, koľko mu na motor ostalo, stanovil priemer valca na 52 milimetrov a zdvih na 67 milimetrov, čo mu dalo objem 569 kubických centimetrov. Limitujúca dĺžka motora ovplyvnila aj spôsob uloženia kľukového hriadeľa do dvoch ložísk. Predné bolo valčekové a zadné pri spojke guľôčkové. Motor mal mazanie bez olejového čerpadla. Ibaže prototyp bol veľmi hlučný a motor vibroval. Giacosa to musel prerobiť. Kľukový hriadeľ bol nanovo uložený v klzných ložiskách, štvorvalec teda dostal tlakové olejové čerpadlo. Pomohlo aj zníženie predzápalu a hrubšie tesnenie pod hlavou valcov. Zero A bolo príliš ťažké, museli popracovať aj na odľahčení podvozkového rámu. Medzitým sa vyvíjal aj dizajn karosérie. Auto dostalo nižšie čelné sklo, šikmejšiu prednú masku, do priestoru za chladič privádzali vzduch dve otváracie klapky, stierače mali motorček dolu, nie na streche. Svetlomety zapustené do blatníkov sa ťažko nastavovali, tak zostali nad nimi. Sériovú výrobu modelu Fiat 500 začali v Turíne 15 júna 1936. Bolo to ľudové auto dávno pred nemeckým Chrobákom, hoci stálo nakoniec až 8900 lír. Do karosérie s dĺžkou 3215 a rázvorom 2000 milimetrov sa zmestili dvaja dospelí a 50 kg batožiny, prípadne dve deti. Klasická koncepcia dovolila od začiatku rôzne druhy karosérie, populárny bol kabriolet i furgon. Topolino, ako ho nazvali ľudia, jazdilo na 15 palcových kolesách, jeho hmotnosť bola 535 kilogramov. Jeho vodou chladený štvorvalec s výkonom 13 koní (10 kW) mal ventilový rozvod SV a udeľoval autu rýchlosť 85 km/h. Priemerná spotreba bola 6 litrov benzínu, nádrž bola za motorom umiestnená vyššie, nebolo treba ani palivové čerpadlo. Všetky kolesá odpružené listovými perami mali bubnové brzdy s hydraulickým ovládaním. Prevodovka mala štyri rýchlosti, trojka a štvorka boli synchronizované. Produkcia bola približne 100 áut denne. Potom výrobu obmedzila vojna, stihli vyrobiť 83 266 kusov. Fabrické haly Lingotto i Mirafiori boli poškodené.

Súvisiace články

• Nový Fiat 600 prichádza na Slovensko. Poznáme ceny a verzie
• Stellantis vyráža do boja proti lacným čínskym elektromobilom! Chystá 7 nových áut, to prvé nás potešilo cenou
• AutoBest 2024: Nominovali štyroch finalistov a vyhlásili víťazov špeciálnych kategórií
• Nový Fiat 600 aj ako úsporný mild-hybrid