28988 opel astra st online autozurnal 1140x190
Thumb 200409 lesser known models from skoda auto 1.jpg Thumb 200409 lesser known models from skoda auto 2.jpg Thumb content s sagitta Thumb content saitta3 Thumb content skoda sagitta  1 Thumb content skoda sagitta 28988 opel astra st online autozurnal 1024x597 Thumb content skoda sagitta picture3 Thumb 200409 lesser known models from skoda auto 3.jpg Thumb 200409 lesser known models from skoda auto 4 Thumb content  koda sagitta prototype

Poznáte Škoda Sagitta? Malo ísť o dostupnejší Popular

Nakoniec ale predsa len vyhrali štvortaktné štvorvalce, optimálne v kultivovanosti behu, spoľahlivosti aj úspornosti prevádzky.

Škoda ich zákazníkom dokázala ponúknuť za cenu blízku konkurenčným dvojvalcom, napriek tomu výrobne boli približne o 650 korún drahšie. Už do októbra 1932 prebiehali sľubné skúšky prototypov Škoda 420 a na jar 1933 ich výsledná podoba s priezviskom Standard úspešne vstúpila na trh. Škoda 420 Standard, aj od februára 1934 vyrábaná Š 418 Popular, mali kubatúru 902 cm3, v apríli 1934 ponuku doplnila Š 420 Popular s parametrami 995 cm3 a 22 k (16 kW). Vďaka efektívnej pásovej technológii sa automobilke Škoda darilo výrazne znižovať ceny pri súčasnom zvyšovaní kvality použitých materiálov. Štvormiestny polokabriolet Š 420 Standard stál v roku 1933 na jeseň 29 800 korún, porovnateľná Š 418 Popular o necelý rok neskôr 18 800 Kč.

Štvortaktný vzduchom chladený vidlicový dvojvalec SV pred prednou nápravou je originálnou konštrukciou ŠKODA. Z objemu 844 cm3 dával výkon 15 k (11 kW), poháňal zadné kolesá. Sagitta vážiaca iba 580 kg jazdila až 70 km/h.   

Popular vrátane uvedených najlacnejších verzií ale postupne narástol do štvormetrovej dĺžky, takže uvoľnil priestor v nižšom trhovom segmente a úvahy o skutočne masovej motorizácii prostredníctvom malého vozidla s veľmi ústretovou cenou boli vtedy na programe dňa. Cestu k sériovej podobe takéhoto minivozidla si automobilka Škoda otvorila prototypmi Sagitta s rázvorom 2100 mm, dĺžkou 3400 mm, šírkou 1320 mm a výškou 1420 mm.

Dokumentácia v archíve Škody neuvádza presný dátum, ale podľa radenia v záznamoch spadá projekt Sagitta do rokov 1936 – 1938: po úvodnom podvozku, osadenom v apríli 1936 neznámym prevedením karosérie, nasledovali dva kabriolety, ďalej štyri kupé (líšiace sa okrem iného posuvnými alebo spúšťacími sklami vo dverách) a jeden tudor so štyrmi plnohodnotnými sedadlami s dispozíciou 2+2. Názov (v preklade z latinčiny Strela) odkazoval aj na šíp v znaku automobilky.

V roku 1939 boli prototypy Škoda Sagitta odpredané  súkromným záujemcom, v náročných podmienkach bežnej prevádzky spoľahlivo slúžili tri desiatky rokov.  

Podvozok bol osvedčenej škodováckej koncepcie s chrbticovým rámom a nezávislým zavesením všetkých kolies, odpružených naprieč uloženými pol eliptickými listovými pružinami. Trojstupňová prevodovka tvorila montážny celok s rozvodovkou zadnej nápravy, podobne ako pri modeli Popular. Toto progresívne riešenie „transaxle“ sa v zahraničnej produkcii presadilo až o mnoho rokov neskôr, navyše, takpovediac výhradne u drahých športových a pretekárskych modelov.

Vodičovi a spolujazdcom vozidiel Popular alebo Sagitta ponúklo riešenie transaxle viac miesta pre nohy, ďalej zlepšilo polohu ťažiska a trakciu. Vzhľadom k prašnému charakteru vtedajších ciest a úzkemu rázvoru 1050 mm nevadila pri vozidlách Sagitta absencia diferenciálu, 16-palcové kolesá vďaka tomu menej prešmykovali v blate, piesku alebo snehu. Ovládateľnosti prospelo presné hrebeňové riadenie, prázdne vozidlo navyše vážilo iba 580 kg a plne obsadené 860 kg. Dosahovalo rýchlosť 70 km/h, priemerne spotrebovalo asi 5,5 l na 100 km. Pokračujte na ďalšej stránke článku.