+7

Citroën C4 Cactus 1,2 PureTech: Hltá nerovnosti

Cactus po modernizácii nepichá do očí tak, ako predtým. Nové tlmiče s hydraulickými dorazmi fungujú aj na slovenských cestách.

Uplynuli už vyše tri roky, odkedy sme prvýkrát híkali pri pohľade na Citroën C4 Cactus. Odvážne tvary auta s množstvom netradičných riešení málokoho nechali chladným. Aktuálny facelift ubral čosi z kontroverzného dizajnu. Karoséria je uhladenejšia, zmizli z nej niektoré ochranné plasty, bočné lišty AirBump sú podstatne menšie a už neobsahujú vzduchové kapsule. Dôvod veľkých zmien je jednoduchý. Cactus musí byť univerzálnejším autom, ktoré čiastočne nahradí aj dosluhujúci hatchback Citroën C4.

Kabína pôsobí hodnotnejšie, hoci je rovnako bláznivá ako predtým. Škoda, že opticky spojené predné sedadlá sa už nedodávajú ani v kombinácii s automatickou prevodovkou. Výplň sedadiel pozostáva aj z pamäťovej peny a človek sa do nej zadkom vyslovene zaborí. Mali sme obavy, či takto mäkké sedačky vpredu i vzadu nebudú na dlhých cestách nepohodlné. Avšak z Bratislavy do Košíc sme prešli bez prestávky a bez najmenších problémov. Po priestorovej stránke môže Cactus smelo konkurovať klasickým hatchbackom nižšej strednej triedy. Vzadu je dosť miesta na nohy i hlavu, akurát vnútorná šírka zostala niekde na polceste medzi malým autom a plnohodnotným kompaktom. Kufru so základným objemom 358 litrov musíte odpustiť vyššiu nakladaciu hranu. Delené zadné operadlo patrí k sériovej výbave aj tej najlacnejšej verzie. Spočiatku ho nemala ani najdrahšia, údajne pre úsporu hmotnosti. Z rovnakého dôvodu vzadu chýba možnosť spustiť okná. Dajú sa iba vyklopiť, čo nám veľký problém nerobilo. Auto sa aspoň môže vetrať, aj keď je zaparkované, lebo cez tenkú škáru sa doň nikto nedostane. Jazda s vyklopenými zadnými oknami je príjemná približne do rýchlosti 100 km/h, potom už výrazne rastie aerodynamický šum. Šofér má naďalej pred sebou „retro“ displej. Otáčkomer chýba a palivomer mohol byť o čosi väčší. Údaje z palubného počítača sa na prístrojovom paneli zobraziť nedajú. Spotrebu paliva alebo dojazd musíte sledovať na stredovom dotykovom displeji. Francúzi doladili odkladacie priestory, takže s odložením telefónu alebo menšieho notebooku nie je problém.

Cactus môže mať výhradne halogénové predné svetlomety. Výkonom nenadchnú, ani nesklamú.

Najviac zvedaví sme boli na podvozok, ktorý dostal tlmiče s takzvanými hydraulickými dorazmi (dodávajú sa štandardne pre všetky motorizácie okrem základnej 1,2 PureTech 82). Predstavte si tlmič, ktorý má hore aj dole ešte po jednej tlmiacej jednotke. Hlavný tlmič môže byť mäkší a keď príde veľká nerovnosť, odrazené koleso zachytí pomocný malý tlmič. Pritom nezáleží, či koleso spadlo do diery, alebo sa odrazilo od hrbu na ceste. V praxi to funguje výborne, auto sa jemne pohojdáva a z miery ho nevyvedú ani väčšie nerovnosti či dokonca nešetrný výjazd na obrubník. Šofér však musí v hlave oddeliť reálny komfort pruženia a hluk vychádzajúci od kolies. Pruženie príjemne odfiltruje 99% nerovností a keď si zapcháte uši, môžete sa cítiť takmer ako v Mercedese. Veľkou pomocou sú pritom 16-palcové disky, obuté do pneumatík s vyšším profilovým číslom 205/55.

Hornú časť palubnej dosky pred spolujazdcom tvorí veľký odkladací box. Airbag nezavadzia, lebo je umiestnený na strope. Keby sa na prístrojovom palneli zobrazovali aj údaje palubného počítača, bolo by to fajn.

Druhá vec je hluk. Podvozok nie je tak dobre akusticky utlmený ako premianti triedy. Žiadne tupé rany, aké sa ozývali v predchádzajúcom Cactuse, tu nie sú, ale kolesá si rady „zadupocú“. Ten zvuk nám trochu pripomína kompaktné autá koncernu Volkswagen, napríklad Octaviu. Skrátka zážitok zo samotného filtrovania nerovností je lepší ako akustika. Tlmiče zároveň účinnejšie držia kolesá v kontakte s vozovkou, takže zadná náprava je omnoho pokojnejšia, keď v zákrute narazíte na nerovnosť. Prekvapivo ani náklony karosérie v zákrutách nie sú veľké. Zvyšok auta je naladený v podobnom duchu ako podvozok. Riadenie má veľmi účinný posilňovač, mäkký je aj chod pedálov a kulise radenia chýba štipka precíznosti. Toto je stopercentný Citroën, auto určené na pohodovú jazdu a za to mu dávame palec hore. Napokon, „športiakov“ je na trhu dosť.

Pod kapotou testovaného kusu pracoval prepĺňaný benzínový trojvalec 1,2 PureTech (81 kW/ 110 k). Manuálna prevodovka je iba päťstupňová. Keby mala aj šestku, nemuseli byť jednotlivé „kvalty“ také dlhé. Presnú hodnotu otáčok pri diaľničnom tempe 130 km/h vzhľadom na chýbajúci otáčkomer nepoznáme, ale odhadujeme približne 3000 1/ min. Mestská spotreba sa pohybuje okolo 7,3 l/100 km, po diaľnici sme jazdili za sedem a v priemere za 6,2 l/100 km. Auto sme však preberali nové, na odometri svietilo iba 600 najazdených kilometrov.

Kufor má vysokú nakladaciu hranu. Dvojité dno sa doň nedodáva.

Kúpiť, či nekúpiť?

Dizajn buď milujete alebo nenávidíte. Nám po modernizácii pripadá podstatne elegantnejší. Zvlášť v tejto hnedej farbe sme z neho cítili
vyžarovanie starých francúzskych áut. Mäkkosť“ podvozka a ovládacích prvkov nemusí vyhovovať každému, ale Cactus rozhodne stojí za vyskúšanie.
V mori automobilovej všednosti je to príjemné sprestrenie – dizajnom, interiérom aj samotnou jazdou.

Súvisiace články

• Vynovený Citroën Berlingo prichádza na Slovensko. Poznáme ceny, verzie a motorizácie
• Citroën C5 Aircross MHEV 136 ë-DCT6: Viac než len elektrifikácia (VIDEOTEST)
• Citroën ë-C3 s wallboxom v cene
• Triumfálny návrat